LIST ZAČÍNAJÚCIM LEKTOROM

Ondrej Herec

Ak chceme prednášať, je dobré ujasniť si vopred najmenej tri základné veci: o čom, pre koho a ako chceme hovoriť. To nie sú také samozrejmosti, ako na prvý pohľad vyzerajú. (Tých základných vecí je viac, ale základné veci majú tú odpornú vlastnosť, že keď ich je priveľa, prestanú vyzerať ako základné. Takže zatiaľ mi pre tento článok stačia tri.)

O čom:
Výber témy je jedna vec a jej vymedzenie druhá. Stáva sa, že v prvom záchvate nadšenia sľúbime prednášku, ale keď si ju začneme pripravovať, zistíme, že ponúka veľa možných prístupov. Napríklad, o Star Treku sa dá hovoriť z nespočetného množstva hľadísk – o tvorbe seriálu, o obsahu jednotlivých dielov, o mimozemšťanoch v ST, o technike, ale aj o morálke, filozofii a sociológii ST, možno porovnávať jednotlivé epizódy aj série navzájom, ale aj s inými seriálmi, možno sa vyjadrovať k hereckému obsadeniu, hudbe, dramaturgii, réžii a scenárom, a tak ďalej... (Zavše mi je do plaču, že túto zlatú baňu som len troška poškrabkal motyčkou po povrchu a potom prenechal iným. :-) ) Téma musí byť nosná, jasne definovaná a nie príliš všeobecná – hovoria odborníci.
Môžeme urobiť aj opačnú chybu, vyberieme si drobný detail alebo úzky problém a zistíme, že o ňom nedokážeme rozprávať dlhšie ako niekoľko minúť – a čo potom ? Ak sme nekriticky zaľúbení do svojej predstavy o téme, alebo príliš márniví aby sme priznali omyl, budeme rozprávať o kadečom, zavše aj o ničom, len aby sme zaplnili čas. Niekedy pomôžu poslucháči otázkami, ale na to sa môže spoľahnúť len skúsený lektor, ktorý ich dokáže zapojiť do diskusie a spraviť spolutvorcami svojho podujatia. Taký prístup považujem za jeden z najvydarenejších – až na to, že prednáška sa ním mení na besedu, ktorá nie je témou tohto článku.

Ako:
Prednáška je forma s vymedzeným časom, radšej kratším ako dlhším. Málo sa dbá na to, že pozornosť priemerného poslucháča začína ochabovať po prvých pätnástich – dvadsiatich minútach. Lektor by mal pozorne sledovať reakcie poslucháčov a najneskôr po polhodine sebapočúvania poprosiť usporiadateľov, aby vyniesli z miestnosti ticho driemajúcich, ktorých vyrušuje v spánku a prebudili hlasno chrápajúcich prítomných, ktorí ho rušia v prejave. Totiž, ak nie je schopný sústrediť sa na jednu hlavnú výkladovú líniu prednášky a prehľadne a logicky ju štruktúrovať, aby aspoň on sám vedel, o čom vlastne hovorí.
Prerušil som tu vo výklade sám seba aj preto, aby som ukázal, že malé odbočenia nemusia vždy len porušiť logiku učebnicovo pripravenej prednášky, ale môžu ju osviežiť. Guláš namiesto výkladu vznikne vtedy, keď si prednášajúci ani sám pre seba nedokázal dosť jasne vymedziť predmet svojej prednášky a postupuje metódou psíka a mačičky, keď piekli tortičku – bez poriadku a rozmyslenia napchá do prednášky všetko, čo sa podľa jeho názoru vzťahuje k téme. Príprava neznamená len to, že o téme, ktorú prednášame, máme dostatočné poznatky, ale vieme aj to, ktoré sú dôležité a vieme ich prehľadne a najmä – ako sa teraz pekne hovorí – zmysluplne usporiadať.
Nijaké pravidlo neplatí absolútne, ani odporúčanie pripraviť si prednášku logicky a prehľadne. Poznám ľudí, ktorí dokážu prinútiť účastníkov, aby so zatajeným dychom počúvali rozprávanie plné odbočení, zdanlivých nelogickostí, prerývané odmlkami a zamysleniami lektora aj otázkami poslucháčov, vyúsťujúce nečakaným smerom a napokon o niečom celkom inom, než sľuboval pôvodný názov prednášky. Sú to ľudia z rodu veľkých rozprávačov, u ktorých nezáleží na tom, o čom hovoria, lebo to vedia POVEDAŤ a v takých prípadoch sa nechodí na prednášky, ale na prednášateľa. Usporiadatelia conov to dobre vedia a snažia sa získať na svoj con čo najviac takých osobností. Nie je ich veľa a ak k nim nepatríte, odporúčam prednášku radšej si poctivo pripraviť podľa receptov platných pre nás obyčajných smrteľníkov.
Ak niekto vie skvele rozprávať týmto spôsobom, neznamená to, že nevie o čom. Práve naopak, hlboké vedomosti kombinované s rozprávačským talentom a okorenené štipkou javiskového prejavu mu umožňujú sledovať logiku inú, než je logika heuristiky aj od nej podstatne odlišná logika didaktiky – logiku intuície talentu, ktorý dokáže vystihnúť podstatu skrytú pod zmätkom detailov a podať ju ako prejav výnimočnej osobnosti. TOTO si účastníci všimnú vždy.

Pre koho:
Vyššie som použil dve cudzie slová a jedno z nich je pomerne zriedkavé. Urobil som to zámerne. Existujú vedecké konferencie a semináre, na ktorých sa zrozumiteľné vyjadrovanie v rodnom jazyku pokladá za hrubú neslušnosť. :-) Na conoch odporúčam šetriť odbornou terminológiou aj zložitou argumentáciou – pokiaľ neviete VEĽMI presne, kto na vašu prednášku príde – teda prednášate pre svojho vybratého adresáta a vaši poslucháči tiež vedia, čo od vás môžu čakať.
Použil som cudzie slovo (heuristika), u ktorého možno predpokladať, že mnoho poslucháčov ho nepozná, bez toho, aby som ho IHNEĎ vysvetlil. To sa nemá, lebo sa odpútava pozornosť poslucháča. Heuristika znamená približne „náuka o objavovaní“, „didaktika“ zasa „teória vyučovania“, vo voľnejšom zmysle aj „vysvetľovanie“, výklad. Odborník, hlboko zažratý do svojej témy, si niekedy neuvedomuje, že prednáška je na to, aby vysvetlila predmet prednášky, a nie postup, ktorým on ten predmet objavoval. Keď lektor vysvetľuje viac postup spoznávania témy ako samotnú tému, nemôže sa čudovať, že poslucháči odchádzajú z miestnosti.
Na záver dve základné veci, ktoré som zatajil v úvode. Nesnažte sa napchať do jednej prednášky všetko, čo viete a chcete povedať. Skúste povedať to najdôležitejšie a spôsobom čo najzaujímavejším pre poslucháčov, tak, aby vás pozývali na ďalšie prednášky. A pri tom postupne prídete na ten najlepší spôsob, ako prednášať – na váš vlastný, určený pre vašich skalných poslucháčov, ktorých si určite dokážete získať, ak máte o čom hovoriť a viete to povedať.

Želám vám hlasný potlesk a verných poslucháčov !